Nahnevaná učitelka

Keď sme boli tretiaci tak sme robili samé hlúposti ako aj teraz. Ja som v tedy nechodil na obed a ostatný chodili a mali sme na chodbe počítač kde bola dobra hra motorky. Tak som tam v kuse hrával. Raz som tam bol tak dlho že moji ostatný spolužiaci už dávno prišli z obedu a ja som tam bol stále. Potom prišiel po mna spolužiak že už mám isť a ja som si myslel že klame tak som nešiel a hral som dalej ale potom prišla po mna učiteľka a hneď som mazal do triedy.

Môj pes

U mojej starkej som mal psa, ktorí volal sa Cezar. Mal som ho veľmi rád. Daroval mi ho môj ujo keď mal asi tri alebo štyri mesiace. Bol to dobrý pes až pokým nevyrástol. Keď už bol veľký tak v kuse behal za autami.     Lem potom bol už takí zlí že ma uhryzol. Tak sme ho museli dať utratiť.  

Naši bývalí gentlemani... :)

Raz v škole sme mali prestávku. Ja a Iva sme sa rozprávali s bývalými deviatakmi. Oni mali mať práve hudobnú výchovu s pani učiteľkou Santorisovou. Kedže sme sa nudili, chceli sme im prečítať, čo oni píšu do zošitov. Oni nám to nechceli dať, tak sme so zošitom zbehli na WC. Smiešné na tom je to, že chalani prišli za nami, ale práve vtedy išla aj učiteľka na hodinu. Bia prišla za nimi, aby neišli von, ale ju chalani nepočúvali a dostali zápisy. Ja a Iva sme nedostali nič, pretože chalani nás zachránili... Naši bývalí gentlemani... :)

Nahnevaný Patrik

Ako všetci menší žiaci, ani my sme nechceli chodiť do školy.  My sme si neustále vymýšľali zábavky, ako zabiť nudu ráno v škole. Avšak niektorí to šťastie nemali, pretože autobus im chodil tesne pred zvonením. V jedno ráno Patrik do školy neprišiel. V škole sa ukázal až počas prvej hodiny, aj to s veľkým odporom. Prišiel s mamou, od ktorej sa nechcel odtrhnúť. Pani učiteľka ho do triedy doslova ťahala na stoličke. Ja na to spomínam dodnes a vždy sa na tom super zasmejem :) :D

Facka

Ja si spomínam na prvú triedu, hlavne na to, ako som dala facku Patrikovi Allarámovi. Stalo sa to takto. Sedeli sme spolu a mali sme tuším čítanie. Ja som sa otočila k Paťovi a povedala som mu, že mu niečo ukážem. Je to taká, dá sa povedať, hra Domček, stromček, tácka, facka. Keď som povedala domček, ukázala som rukami domček. Keď som povedala stromček, ukázala som stromček. Keď som povedala tácka, ukázala som tácku. No a keď prišla na rad facka, nuž som mu ukázala, ako sa niečo také robí. :-D Tá mu teda sadla! Ešte ma aj učiteľka pochválila. Myslím, že na to nikdy nezabudnem. A Paťo, SORRY! 

Vojna s kriedami

Prišli sme na druhý stupeň. Stávali sa z nás čoraz väčší "rebeli"! Väčšinou to boli chlapci, no keď oni začali, dievčatá v tom pokračovali. Počas voľných hodín, ktorých teda veľa nebolo, sa realizovala "kriedová vojna". Bolo to fajn, no o našom oblečení sa to povedať nedalo. Na druhý deň prišlo "lámanie chleba"! Zistili to pani upratovačky, ktoré našli kriedy pod radiátormi. Padali rôzne otázky, no nikto nikoho nezradil. Je pravda, že sme nikdy neboli kolektív, ktrorý si navzájom pomáhal, no podľa mňa si za tú dlhú dobu každý na každého zvykol.

Zmena triednej učiteľky

Na konci prvej triedy nám pani učiteľka Santorisová povedala, že nám už nebude ďalej triednou učiteľkou. Táto informácia ma dosť zaskočila. Zo začiatku som bola z toho veľmi smutná, pretože som si na pani učiteľku veľmi zvykla. Keď sme ako druháci prišli do školy, oznámili nám, že našou novou triednou učiteľkou bude pani učiteľka Miháliková. Postupne som si zvykla aj na ňu, pretože nás učila pokiaľ sme nešli na druhý stupeň.

Spať či nespať v škôlke?

Začínali sme už v škôlke, kde to ešte bolo v pohode. Zabávali sme sa s hračkami a robili sme všetko možné. Keď sme sa naobedovali, museli sme ísť povinne spať. Ale niektorí sme si len tak ľahli a robili sa, že akože spíme. Keď náhodou odbehla pani učiteľka Koháryová, tak sme využili ten čas, skákali sme po posteliach a obhadzovali sa vankúšmi. No, ale keď sa už vrátila, tak to nastali „kruté chvíle“. Potom nám už nič iné neostávalo, len ísť povinne spať. Ale spoločnými silami sme to prežili a teraz na to iba s úsmevom spomíname. Čo by sme dnes za to dali, aby sme mohli takto poobede spávať a nelámať si hlavu nad učením. :)

Zmeškaný autobus

V šiestom ročníku som zameškal autobus aj s mojim kamarátom Erikom.Ked už bolo veľa hodín žiadný  autobus už nešiel. Ale neveril som tak som sa pozrel na tabuľu. Ja som potom navrhol Erikovi aby sme išli pešo ale on sa bál.Ale ja som ho presvedčil aby sa ničoho nebál.Cesta bola pre nás dlhá.Cestou sme zažili veľa, stretli sme aj zvieratá srnky zaja ale aj líšku.Ked sme prišli domov boli sme štastný že sa nám nič nestalo.

Mikuláš

Tento rok bol Mikuláš veľmi zaujimavý. Pretože sme deviataci, mali sme sa rozdeliť na čertov a anjelov.  Samozrejme musel byť aj Mikuláš. Mikulášom bol Patrik Allarám. Bol veľmi podarený a malým deťom sa veľmi páčil. Konalo sa to 23. decembra v telocvični. Náš pán riaditeľ bol šťastný, že sa všetko podarilo a samozrejme som šťastný aj ja.

Moja preývka

Moja prezývka je Puťke. Dal mi ju môj starky, lebo keď som bol malý, tak som na slnko a mesiac vravel Puťke. Vtedy ma začal prezývať Puťke. No a potom ma začali tak prezývať skoro všetci. 

Útek z družiny

Po riadnom vyučovaní sme, ako žiaci ktorí cestovali buď do Čeloviec alebo do Vinice, chodievali do družiny. Mali sme trocha nepríjemnú pani vychovávateľku, ktorá sa na nás vždy vadila. Preto nás, troch kamarátov, raz  napadlo, či by sme "nezdrhli". Hneď po vyučovaní sme išli na zastávku. Tam sme čakali na autobus, lenže autobus neprichádzal. Z družny sa vybrali presne v ten pekný slnečný deň na prechádzku a už sme boli vťahu. Museli sme sa vrátiť a malo to pre nás aj iné následky.

Plavecký výcvik

V štvrtej triede sme boli spolu s tretiakmi na plaveckom výcviku. Pre mňa to bol prvý kontakt s takým veľkým bazénom a takým množstvom vody na jednom mieste. A aj to tak vyzeralo! Kým niektorí plávali ako ryby, ja (a našťastie aj niektorí ďalší) som plával asi ako motyka s desaťkilovým závažím. No po piatich dňoch som sa predsa len trochu plávať naučil. Už som plával asi ako motyka s desaťcentimetrovým poriskom.  

Poznámka

Ani jeden žiak nechce mať poznámku. Avšak stáva sa to. Neraz sa pošťastí tá nešťastná poznámočka. Myslím si, že každý z nás si zapamätal tú svoju prvú chybu, za ktorú zaplatil. Veľmi radi si, my baby, spomíname na našu zábavnú poznámku. Bolo to v prvej triede a mali sme náboženstvo. Učil nás ho pán farár Salik. Náboženstvo nás zrejme nebavilo, pretože za každým niekto išiel na wc. Asi po troch náboženstvách to pána farára dorazilo a prikázal nám, aby sme si do žiackej knižky napísali: Cez hodinu nechodím na toaletu. On nám to následne podpísal. Už v prvej triede nás nič nevyviedlo z miery, a tak sme si z tejto poznámky nič nerobili a smiali sme sa na tom. Stalo sa to našou najzábavnejšou poznámkou za celých 9 rokov.

Hlavou múr neprebiješ

My sme boli vždy nedôverčiví. Ani ľuďom, ktorí hovorili "hlavou múr neprebiješ", sme neverili. No v štvrtej triede sme sa na vlastné oči presvedčili, že to pravda je. Išli sme von na prechádzku a všetci sme chceli byť prví. Aj Ivanka sa ponáhľala. Utekala po chodbe, obzrela sa............. a zrazu narazila hlavou do múru. My sme sa smiali, no Ivke do smiechu nebolo. Našťastie z toho nemala žiadne vážnejšie zdravotné problémy, len veľký roh. Teraz sa na tom už všetci smejeme.  

WC

Pamätám si ešte keď som bol tretiak, jeden krásny slnečný deň sme boli v škole. Pred vyučovaním sme sa dohodli, s jedným spolužiakom že po vyučovaní nepustíme nikoho do wc-ka. Začalo vyučovanie, obidvaja sme už netrpezlivo čakali, kedy už zazvoní. Keď zazvonilo, bežali sme na wc a držali sme dvere celou silou, keď sme už nevládali pustili sme dvere a dobre sme ich vysmiali. Kým sme sa my smiali, nevšimli sme pani učiteľku a ona nás dobre vyťahala za uši a potom ešte nám dala písať trest. 

Poker

Poker hrávam veľmi často. Či s kamarátmi alebo po internete. Veľmi často hrávam poker na Facebooku, alebo na stránke hernabiz. Tu hru tam nájdete ale musíte si dať Karetní hry a tam to je pod názvom Governon of poker. Je to veľmi dobrá hra, tak si ju zahrajte.

Tak už no

Keď som prišiel na túto školu, bol som štvrták. Bol som nový takže som nemal veľa kamarátov. Vlastne, nikoho. Každý už mal zo hratú skupinu. Bol som pre každého ako vzduch. Vždycky som bol osobitná skupina ktorá mala iba jedného člena. No podľa mňa je to tak doteraz. Ak to tak vezmem tak ozajstných kamarátov nemám ani teraz. Väčšina sú falošní ľudia ktorí sa so mnou rozprávajú len preto, aby som ich pobavil.Ja to samozrejme stále spravím. Nie kvôli tomu aby sa spýtali, že ako sa mám ale iba aby som ich nejakým spôsobom pobavil. A práve preto, teraz nemám ani jedného poriadneho priateľa. Ale v tretej triede to bolo ešte horšie.

Ten moment.....

Keď som mal 6 rokov, som nastúpil do prvej triedy. Na začiatku som sa bál, ale potom už nie. Našiel som tam veľa kamarátov. V prvej triede bola naša triedna učiteľka pani učiteľka Santorisová. V tretej a štvrtej triede nás učila pani učiteľka Miháliková. V štvrtej triede, keď ja, Paťo a Martin sme hrali v triede futbal, spadol nám kvetináč. Potom prišla pani učiteľka Miháliková, dala nám zápisy a museli sme všetko poupratovať.

Rozbitá váza

Bol som prvák. Našou triednou učiteľkou sa stala pani učiteľka Santorisová. Raz ráno som sa učil a Valika mi zobrala učebnicu. Začali sme sa naháňať po triede, obaja sme nechtiac buchli do skrine, kde bola váza a váza padla. Keď sme to uvideli snažili sme sa to zatajiť, no nepodarilo sa to a pani učiteľka chcela náhradu za rozbitú vázu. Valika potom kúpila novú vázu. Hovorí sa, že črepiny prinášajú šťastie, ale nestalo sa tak.

Florbal proti učiteľom

Bol som štvrták, keď sme hrali florbal proti žiakom na prvom stupni. My, ako štvrtáci, sme vyhrali nad všetkými triedami od prvej po tretiu. A potom to prišlo. Hrali sme proti učiteľom. Bol som v strese, ale podarilo sa nám vyhrať a učiteľov sme porazili. Bol som veľmi rád, že sa nám to podarilo.

Naše ešte neobjednané tričká

Ako všetci deviataci, aj my si chceme objednať absolventské tričká. Trošku s tým máme ale problémy. Nevedeli sme sa vôbec dohodnúť. Prvý nápad bol Šmolkovia, ďalší zas iné postavičky z rozprávok a nakoniec sme dospeli k záveru, že na tričkách budeme mať postavičky z animovanej rozprávky Simpsonovci. Predlohy realizuje Nikolas, len sa mu vždy podarí urobiť nejaká chybička. No sme radi, že sa toho chytil.

Školský čas

Život žiaka je niekedy poriadne ťažký, inokedy je to závideniahodné. Na niektorých hodinách čas letí tak rýchlo, no na tých, ktoré nás nebavia, počítame každú minútu. Najzaujímavejšie sú samozrejme prestávky. Tých pár minút uplynie ako voda. Ani sa nenazdáme, a už zvoní na ďalšiu hodinu. Niektorí nestihnú ani dopísať domácu úlohu.

Futbal

Futbal je pre mňa najkrajší šport zo všetkých športov. V škole máme aj futbalový krúžok. Na krúžok chodí veľa žiakov. Športový krúžok vyučuje náš triedny učiteľ. Na ten krúžok chodím aj ja. Na krúžku veľa trénujeme a hráme futbal.

Začiatok

Tak do tejto školy chodím od prvej triedy. V prvej triede nám bola triedna pani učiteľka Santorisová. Potom nám bola triedna pani učiteľka Miháliková až do štvrtej triedy. Keď som dokončil štvrtý ročník, odsťahovali sme sa do Banskej Bystrice. Tam sme bývali dva roky a bolo tam veľmi dobre. Potom sme sa prisťahovali naspäť do Hrušova. Zasa som začal chodiť sem do školy, od siedmej triedy. Ale teraz som už deviatak a som veľmi rád.

Počítač

Každý mi vraví že, sa mám učiť, lebo inak mi nepôjde počítač. Mama vtedy vravela, že raz ten počítač buchne od preťaženia, ale ja som si to nemyslel. O týždeň nato sa mi nechcelo učiť, a tak som si povedal, že pôjdem na počítač. Ale naraz, ako som hral hru, tak mi vyplo počítač a nešiel mi zapnúť. Mama vravela, že sa to stane, ale odkiaľ vedela, že sa to stane?