Nahnevaná učitelka

Keď sme boli tretiaci tak sme robili samé hlúposti ako aj teraz. Ja som v tedy nechodil na obed a ostatný chodili a mali sme na chodbe počítač kde bola dobra hra motorky. Tak som tam v kuse hrával. Raz som tam bol tak dlho že moji ostatný spolužiaci už dávno prišli z obedu a ja som tam bol stále. Potom prišiel po mna spolužiak že už mám isť a ja som si myslel že klame tak som nešiel a hral som dalej ale potom prišla po mna učiteľka a hneď som mazal do triedy.

Môj pes

U mojej starkej som mal psa, ktorí volal sa Cezar. Mal som ho veľmi rád. Daroval mi ho môj ujo keď mal asi tri alebo štyri mesiace. Bol to dobrý pes až pokým nevyrástol. Keď už bol veľký tak v kuse behal za autami.     Lem potom bol už takí zlí že ma uhryzol. Tak sme ho museli dať utratiť.  

Naši bývalí gentlemani... :)

Raz v škole sme mali prestávku. Ja a Iva sme sa rozprávali s bývalými deviatakmi. Oni mali mať práve hudobnú výchovu s pani učiteľkou Santorisovou. Kedže sme sa nudili, chceli sme im prečítať, čo oni píšu do zošitov. Oni nám to nechceli dať, tak sme so zošitom zbehli na WC. Smiešné na tom je to, že chalani prišli za nami, ale práve vtedy išla aj učiteľka na hodinu. Bia prišla za nimi, aby neišli von, ale ju chalani nepočúvali a dostali zápisy. Ja a Iva sme nedostali nič, pretože chalani nás zachránili... Naši bývalí gentlemani... :)

Nahnevaný Patrik

Ako všetci menší žiaci, ani my sme nechceli chodiť do školy.  My sme si neustále vymýšľali zábavky, ako zabiť nudu ráno v škole. Avšak niektorí to šťastie nemali, pretože autobus im chodil tesne pred zvonením. V jedno ráno Patrik do školy neprišiel. V škole sa ukázal až počas prvej hodiny, aj to s veľkým odporom. Prišiel s mamou, od ktorej sa nechcel odtrhnúť. Pani učiteľka ho do triedy doslova ťahala na stoličke. Ja na to spomínam dodnes a vždy sa na tom super zasmejem :) :D

Facka

Ja si spomínam na prvú triedu, hlavne na to, ako som dala facku Patrikovi Allarámovi. Stalo sa to takto. Sedeli sme spolu a mali sme tuším čítanie. Ja som sa otočila k Paťovi a povedala som mu, že mu niečo ukážem. Je to taká, dá sa povedať, hra Domček, stromček, tácka, facka. Keď som povedala domček, ukázala som rukami domček. Keď som povedala stromček, ukázala som stromček. Keď som povedala tácka, ukázala som tácku. No a keď prišla na rad facka, nuž som mu ukázala, ako sa niečo také robí. :-D Tá mu teda sadla! Ešte ma aj učiteľka pochválila. Myslím, že na to nikdy nezabudnem. A Paťo, SORRY! 

Vojna s kriedami

Prišli sme na druhý stupeň. Stávali sa z nás čoraz väčší "rebeli"! Väčšinou to boli chlapci, no keď oni začali, dievčatá v tom pokračovali. Počas voľných hodín, ktorých teda veľa nebolo, sa realizovala "kriedová vojna". Bolo to fajn, no o našom oblečení sa to povedať nedalo. Na druhý deň prišlo "lámanie chleba"! Zistili to pani upratovačky, ktoré našli kriedy pod radiátormi. Padali rôzne otázky, no nikto nikoho nezradil. Je pravda, že sme nikdy neboli kolektív, ktrorý si navzájom pomáhal, no podľa mňa si za tú dlhú dobu každý na každého zvykol.

Zmena triednej učiteľky

Na konci prvej triedy nám pani učiteľka Santorisová povedala, že nám už nebude ďalej triednou učiteľkou. Táto informácia ma dosť zaskočila. Zo začiatku som bola z toho veľmi smutná, pretože som si na pani učiteľku veľmi zvykla. Keď sme ako druháci prišli do školy, oznámili nám, že našou novou triednou učiteľkou bude pani učiteľka Miháliková. Postupne som si zvykla aj na ňu, pretože nás učila pokiaľ sme nešli na druhý stupeň.

Spať či nespať v škôlke?

Začínali sme už v škôlke, kde to ešte bolo v pohode. Zabávali sme sa s hračkami a robili sme všetko možné. Keď sme sa naobedovali, museli sme ísť povinne spať. Ale niektorí sme si len tak ľahli a robili sa, že akože spíme. Keď náhodou odbehla pani učiteľka Koháryová, tak sme využili ten čas, skákali sme po posteliach a obhadzovali sa vankúšmi. No, ale keď sa už vrátila, tak to nastali „kruté chvíle“. Potom nám už nič iné neostávalo, len ísť povinne spať. Ale spoločnými silami sme to prežili a teraz na to iba s úsmevom spomíname. Čo by sme dnes za to dali, aby sme mohli takto poobede spávať a nelámať si hlavu nad učením. :)

Zmeškaný autobus

V šiestom ročníku som zameškal autobus aj s mojim kamarátom Erikom.Ked už bolo veľa hodín žiadný  autobus už nešiel. Ale neveril som tak som sa pozrel na tabuľu. Ja som potom navrhol Erikovi aby sme išli pešo ale on sa bál.Ale ja som ho presvedčil aby sa ničoho nebál.Cesta bola pre nás dlhá.Cestou sme zažili veľa, stretli sme aj zvieratá srnky zaja ale aj líšku.Ked sme prišli domov boli sme štastný že sa nám nič nestalo.

Mikuláš

Tento rok bol Mikuláš veľmi zaujimavý. Pretože sme deviataci, mali sme sa rozdeliť na čertov a anjelov.  Samozrejme musel byť aj Mikuláš. Mikulášom bol Patrik Allarám. Bol veľmi podarený a malým deťom sa veľmi páčil. Konalo sa to 23. decembra v telocvični. Náš pán riaditeľ bol šťastný, že sa všetko podarilo a samozrejme som šťastný aj ja.