Predmety

Myslím si, že každému z našej triedy bola najťažším predmetom matematika a fyzika. Najobľúbenejším  buď informatika alebo telesná, niektorým aj angličtina. Najväčšie srandičky boli aj tak vždy na, prírodopise alebo slovenčine, ale teraz deviatke na hudobnej, a na tích som dostal aj tie poznámky do žiackej. Boli aj také predmety na ktorých sme boli ako anjeli napr. Dejepis, Zemepis. Ale čo sa dá robiť, nás už aj tak nikto nezmení. =)   

Radosť na mojej tvári

Keď som nastúpil do prvej triedy, tak som sa bál, ale neviem čoho a ani koho. Veľa kamarátov som prvé dni nemal, ale potom so mal tích kamarátov dosť. V prvej triede nás bolo dosť. V druhej triede nás bolo o pár žiakov menej. Začiatkom tretej triedy nám pribudli traja, medzi nimi bol aj Nikolas .Som veľmi rád, že som sa dostal až do deviatej triedy.

Tak do tejto školy som chodil od prvej triedi až po štvrtú triedu.                                                                        Keť som dokončil štvrtí ročník  tak sme sa odsťahovali do Banskej Bystrici.Tam sme bývali dva roky.                Potom sme sa odsťahovali naspäť sem na Hrušov, tak som musel zase sem začať chodiť do školy. Začal som tu zas od siedmej triedy, prvo som bol takí kým si zvyknem ale zvykol som si skoro a bolo mi veľmi skvele a aj mi je skvele.No a teraz sme deviataci a je nám tak tieš skvele.         

Naša rebelská trieda

Každá trieda má svojich "zlých,, žiakov. Z našej triedy je to značná väčšina. Ale pravdaže väčšina "zlých,, žiakov sú chlapci. Podľa názoru našich učiteľov sme najhoršia trieda na škole, ale to vravia každému. Možno majú pravdu, ale uznať si to neuznáme ! Vieme byť aj milí, keď chceme, ale bohužiaľ nechceme. My deviataci veľmi radi provokujeme našich učiteľov, ale napriek tomu ich máme radi. No šťastie je že sme tu posledný rok. Inak by to neprežili ani oni ani mi. Nezabúdajte!!! Majte pred učiteľmi rešpekt! Veď oni nám vyplňujú naše prihlášky na stredné školy!

Naši učitelia

Keďže predvčerom bol Deň učiteľov, chcel by som vám povedať niečo o našich učiteľoch. Našim triednym je Mgr. Rudolf Santoris. Učí nás zemepis, občiansku a telesnú. Našim dejepisárom je náš riaditeľ - pán učiteľ Brezovský. Ak ho nikto nevytočí, je to veľmi dobrý učiteľ, no ak ho niekto nahnevá, tak pre dotyčného nastanú veľmi krušné chvíle. Jemu veľmi podobnou je naša slovenčinárka pani učiteľka Sásová a angličtinárka pani učiteľka Balíková. Fyziku nás učí pán učiteľ Kasák, ktorého väčšina triedy (asi všetci okrem mňa) nemá veľmi v láske. Pani učiteľky Kulifaiová a Bendíková, nás učia matematiku, chémiu a prírodopis. Pán učiteľ Pierog nás učí informatiku. Má vlastnú internetovú stránku. Ak sa chceš na ňu pozrieť, klikni sem. Zabudol som ešte na pani učiteľku Santorisovú, ktorá nás učí výtvarnú výchovu. Sme jej vďační najmä za to, že nás v prvej triede naučila čítať a písať.

Škoda 120

Raz ráno, bol som asi tretiak, bolo  treba ísť do školy a vtedy chodil aj môj brat Marek a sesternica Vladimíra. Museli sme ísť na Benkov laz. Prišili sme na zastávku a čakali sme na autobus. No polhodiny a autobusu nikde. Na zastávke sme boli jedenásti. Marek hovorí, že asi pôjdeme pešobusom. Ale Vladkinej spolužiačke sa nechcelo, a tak zavolala otcovi či by nemohol dojsť. A tak došiel  na Škodovke 120. A napchali sme sa tam všetci jedenásti! Na to som v živote nezabudol, vodič mal vlone  tri školské tašky. Rád nato spomínam.

Orion Florbal Cup

Dňa 29.3.2012 sa niektorí chlapci z 9. triedy zúčastnili krajského kola vo florbale v dedinke Nemecká. Súperi boli veľmi silní. Boli tam žiaci z rôznych škôl,ako z Brezna alebo zo Zvolena. Prvý zápas sme síce prehrali, ale nevzdávali sme sa. Druhý zápas proti Novej Bani, bol asi najnapínavejší, lebo sa rozhodol samostatnými nájazdmi. Finále nám vyfúkli chlapci zo Zvolena. Ostal nám len boj o tretie miesto. Bohužiaľ aj ten sme prehrali, ale ostalo nám aj tak krásne 4. miesto.

Comenius-ovia

Naša škola sa zapojila do programu Comenius. Práve z našej triedy sme boli zvolení 9 žiaci, ktorí pôjdeme do Grécka. Myslím, že všetci sa na to nesmierne tešíme, aj keď to niektorí z nás nedávajú najavo. :)... Minulý týždeň som si písala s jedným dievčaťom, ktoré býva v Grécku. Rozprávali sme sa o všeličom a nakoniec sme sa dostali k otázke: Tvoje najobľúbenejšie jedlo?... A ona napísala Souvlaki. Povedala mi, že nás tým ponúknu v Grécku. Tak sa veľmi teším, ako to bude chutiť.. :D Pozrite si to     

Testovanie deviatakov

Monitor sme písali 14.marca 2012 bolo to v stredu v strede týždňa. Bolo to veľmi ťažké pripravovať sa každý deň na hodinu slovenčiny a matematiky. Mali sme aj doučovania z matematiky, lebo nám nejako nešla. Robili sme samé testy a testy, až nám z toho bolo horúco!! Ešteže máme v triede aj takých "expertov", ktorí sa o zábavu postarajú. Niekedy to nie je nič príjemné, lebo učitelia sa potom odplácajú písomkou. Boli sme na monitore rozdelení do dvoch skupín, takže žiadna sláva, nedalo sa odpisovať!! :)

Tento rok bola slovenčina oveľa ťažšia, ako matematika, čo nezvyklo bývať. Ale tak dúfam, že to všetko dobre dopadne, aby si to nemusela pani učiteľka s matematiky ešte raz overiť... :) Ja Vám všetkým držím palce aj na nohách, aby ste boli spokojní s výsledkami!! :) :)

Zábavný zemepis

Mojou jedinečnou spomienkou na základnú školu budú moji spolužiaci. Hlavnou aktérkou tejto spomienky je Maťka. V tom čase bola populárna turecká telenovela Tisíc a jedna noc a jej hlavnou hrdinkou bola Šeherezáda. Pred hodinou zemepisu sme sa rozprávali o Šeherezáde.

Keď Maťka odpovedala, rozprávala o ropovode, učiteľ ju stopol a opýtal sa: "Odkiaľ vedie ropovod?" a Maťka na to sebaisto odpovedala: "Turecko." Celá trieda vybuchla od smiechu, len nášmu zemepisárovi to nebolo smiešne a tak sa jej opýtal ešte raz tú istú otázku a Maťka sa hneď aj opravila. Ale nakoniec dostala jednotku a my sme sa aspoň z chuti zasmiali :D :D

Začiatok a Koniec...

Náš príbeh sa začínal 1.septembra v roku 2003 boli sme takí malý ,nevinní...no to bolo vtedy...teraz sa to všetko zmenilo !!!:) Teraz už píšeme rok 2012 a sme hrdí na to čo z nás stalo...Monitor máme za sebou a niektorí už sú zobratí na stredné školy :) my ostatný ešte čakáme na zázrak. Ak máme šťastie tak každého zoberú na stredné školy a vtedy nám príbeh končí niekedy v júni 2012. Za tých 9.rokov sme sa veľa vecí naučili...Vďaka učiteľov... :) 

Srandičky

Zábava, hry, hlúpe nápady. To bolo vždy naše. Každého pravé „ja“! Niektorí z nás vyčnievali z normálu, no niektorí boli zas tichými pozorovateľmi. Chlapci, každý deň niečo - vypadnuté okno, hranie sa s hasiacim prístrojom, liezenie dievčatám do WC, naháňanie ich a otravovanie. Dievčatá slušné, milé, tichučké. Ale nie ako sa hovorí „tichá voda brehy myje“! A čo nato učitelia?! Vždy to isté: „Prosím si žiacku knižku“! No aj tak si myslím, že náš odchod im pár vecí uľahčí, no podľa mňa im aj tak budeme trošku chýbať! :)

Najhoršia cesta do školy

Keď som chodila do štvrtej triedy, v autobuse sa mi stal nepríjemný zážitok.

Išla  som domov autobusom o pol druhej, ako zvyčajne, no na Hrabovom vŕšku sme zrazu počuli veľký „tresk“ a v autobuse bol už iba dym. Nastala panika a všetci sa tlačili  von z autobusu. Keď som vychádzala zadnými dvermi, videla som, že na podlahe autobusu je veľká diera. Našťastie som  v autobuse nebola jediná z lazov. V autobuse bola aj Valika, Adrika a aj Peťka. Valika mala pri sebe mobil a tak zavolala rodičom, ktorí nás všetkých odviezli domov.

Naše veľké šťastie bolo, že sme sedeli v prednej časti autobusu a nie v tej zadnej, lebo by to možno nedopadlo tak dobre. Na túto jazdu autobusom určite tak skoro nezabudnem.

Monitor 2012

Bolo 14. marca 2012. Bol to významný deň pre každého deviataka,  pretože sa písal "Monitor". Išla som do školy so zmiešanými pocitmi. Nevedela som, čo nás čaká. Ako prvú sme písali slovenčinu. Bola zložitá. Úlohy boli zamerané na logiku. Niektorým som vôbec nerozumela, preto som odpovede len tak zaškrtla. Po dopísaní sme si so spolužiakmi vymieňali dojmy z testu. Po desiatej prišla matematika, bola o niečo menej náročná, no zároveň dosť na to, aby sme museli rozmýšľať naplno. Po dopísaní sme išli na obed a domov. Teraz už len musíme trpezlivo čakať na výsledky...

Niečo na úvod

Zdravím všetkých, čo toto čítajú, no najmä všetkých deviatakov. Všetky deviatky sú výnimočné, pretože nimi sa jedno obdobie života žiaka končí a druhé sa začína. Naša deviatka zo ZŠ s MŠ Hrušov je však pre nás najvýnimočnejšia, lebo je skrátka naša. Za tých deväť rokov v tejto škole sme zažili množstvo bláznivých situácii. Aj keď nemáme riaditeľa, ktorý by akoby z oka vypadol Gejzovi Miazgovi, a dokonca ani školského mafiána v podobe školníka, ktorých má na škole v zbierke príbehov Mordovisko 9. B trieda. Tie naše príbehy za nimi vôbec nezaostávajú. Ak sa ich chcete dozvedieť, neodchádzajte od počítača a prečítajte si ďalšie články.

Ľahké alebo nie?

Každý minuloročný deviatak hovorí, že deviatka je ľahká, a že sa v nej už ani neučí tak veľa. Ale po mojej skúsenosti som zistila, že to tak nie je. Učitelia nás trápia písomkami a hlavne pred Monitorom. Chvalabohu už ho máme za sebou, a už čakáme iba na výsledky. Teraz bude dôležitejšie dostať sa na našu vybratú školu, a urobiť prijímacie skúšky. Ďalšia škola nám otvorí dvere do nového sveta. Nie je ľahké vybrať si tú správnu školu, ale v našej triede s tým problém nemáme. Ja vám prajem, aby ste sa na tú vašu školu dostali a aby sa vám splnil váš sen. A verím, že o niekoľko rokov sa znovu stretneme a zaspomíname na našu deviatku plnú zábavy a písomiek.. :) :)

Ahoj, práve čítaš našu webovú stránku... :)