V šiestom ročníku som zameškal autobus aj s mojim kamarátom Erikom. Najprv sme sa pozreli na cestovný poriadok. V tedy sme nemali mobil, tak sme sa vybrali ísť pešo. Erik sa v polovici ceste začal báť, ale ja som ho prehovoril, že sa ničoho báť nemusí.Cesta domov nám trvala asi tak 2 hodiny. Stretli sme veľa zvierat, srnky- zajaca, ale aj diviaka. Už na poslednom kilometri sme nevládali ale tešili sme sa. Keď som prišiel domov moji rodičia boli celí vystrašení, ale ja som im povedal že sa nemali čoho báť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.